Santa Claus colu nepije!

Autor: Ján Višvader | 7.3.2020 o 0:20 | Karma článku: 3,26 | Prečítané:  852x

,,Vianoce už prišli, vianoce už prišli". Predpokladám, že pri čítaní predošlej vety každému začala hrať známa znelka z reklamy na Coca-Colu v hlave.

     Santa síce s colou nemá nič spoločné, ale marketéri ho šikovne využili na zvýšenie svojich predajov. Ja osobne som známu reklamu vždy mal rád, asi hlavne preto, že sa mi spájala s vianocami. Veď skoro každý má rad vianoce. Nuž, ak by ste žili v oficiálnom meste Santa Clausa - Rovaniemi, možno by ste sa na vianoce pozerali trochu inak. Keď sú vianoce jeden deň v roku, je to sviatok ktorý sa spája hlavne s rodinou a láskou. Lenže keď máte vianoce pol roka bez prestávky, pretože vianoce a Santa Claus zvyšujú predaje, čaro sa postupne vytratí.

     Asi najznámejšia atrakcia v meste Rovaniemi je Santa Claus Holiday Village (Prázdninová dedinka Santa Clausa). Turisti z celého sveta sem cestujú tisíce kilometrov aby mali fotografiu so Santa Clausom. Samozrejme návšteva Santu je zdarma, aj Vás odfotia zdarma...lenže...ak fotografiu chcete dostať, poriadne si zaplatíte. Za jednu fotografiu si v priemere vypýtajú 35 eur, čo nie je málo, ale predsa elfovia a Santa nebudú makať zadarmo. Stačí že celý rok vyrábajú hračky a starajú sa o údržbu lietajúcich sobov.

     Santa Claus Holiday Village je špeciálne v období vianoc najnavštevovaniejšia atrakcia v Rovaniemi. Tisíce turistov z celého sveta bojujú o spoty pre najlepšie fotografie a čakajú v dlhočíznej rade na fotografiu so Santom, ktorá môže trvať aj niekoľko hodín. Ja na tomto mieste cítim všetko možné, len nie vianočnú atmosféru. V tejto santovej dedinke je aj oficiálna pošta, z ktorej je možné poslať listy do celého sveta priamo od Santu. V podstate je to normálna pošta, len Vám tam dajú razítko od Santu, takže to vyzerá že list poslal on a to je predsa dostatočný dôvod na nekonečnú tlačenicu.

     Ak sa niekedy do Rovaniemi chystáte, odporúčam vyhnúť sa obdobiu vianoc. Koledy a vianočnú výzdobu si tu užijete počas celej zimy. Dokonca aj santova pošta má špeciálnu schránku, do ktorej keď vhodíte svoj list, bude poslaný až v obodí nasledujúcich vianoc.

     Našťastie som hlavne snowmobile (snežný skúter) guide a pri práci si užívam jazdu zasneženými lesmi a po zamrznutých jazerách a riekach. Túto prácu naozaj milujem a každý deň prináša niečo nové. Nové v podobe prekérných situácií ktoré vytvoria turisti, ktorí nie sú zrovna najleší šoféri. Úprimne ma to baví, otočiť sa a v plnej rýchlosti sa vydať na pomoc. Asi to bude nejaký hrdinský syndróm, alebo ma len baví riešiť prekérne situácie. Väčšinou sa nehody zaobídu bez zranenia a škody. Šofér nevyberie zákrutu a prevráti sa aj so skútrom, prípadne ho zaparkuje o strom alebo zapadne hlboko do snehu. Jedinú vážnejšiu nehodu, ktorá sa stala mojej klientke zapríčinila panika. Prechádzali sme po absolútne rovnej cestičke rýchlosťou asi 20 KM/h, klientka trochu vybočila mimo trasy a v panike stisla plný plyn. Zastavil ju až prehnutý strom, ktorý ju pripravil o dva zuby, ktoré jej naštastie šikovní fínski zubári navrátili na pôvodné miesto. Od tej doby pri inštruktáži každému vysvetlím, že prvá vec ktorú musia mať na pamäti pri vybočení z trasy, je uvoľniť plyn. Historiek o nehodách a rôznych šialených situáciach na skútroch som počul nespočet. Asi najvážnejšia  bola v posledný deň práce môjho kolegu v minulej sezóne, v posledných asi 500 metroch jazdy, keď klient spanikáril, narazil do stromu a skončil na 3 týždne v nemocnici. Doktori mysleli, že už nikdy nebude chodiť, ale zázračne sa vyliečil.

     Keď je hrúbka ľadu na jazerách a riekach dostatočná pre jazdu na skútroch, správcovia tratí zapichnú do jazera konáre, aby bolo jasné kadiaľ je možné prechádzať. Jeden nový sprievodca na to asi nejako zabudol a vybral sa aj s piatimi turistami na nevyznačené jazero. Ak jazero nie je dostatočne zamrznuté, môže sa stať že medzi snehom a ľadom je nemalá vrstva vody a to bol presne prípad v ten deň. Sprievodca sa takto zasekol asi 2 km od brehu so svojim aj ďalšími piatimi skútrami a musel zavolať šéfovi s otázkou čo má robiť. Inštruktáž bola jasná: ,,Utekajte!". Skútre sa podarilo vymaniť z ľadu až o týžeň neskôr. Nebudem klamať, aj mne sa podarilo vstúpiť na nevyznačené jazero, ale pri zvuku praskajúceho ľadu som pochopil že sa musím v sekunde otočiť. Bola to nekonečná minúta stresu, ale keď sme sa dostali opäť na pevninu, zistil som že klientom vôbec nedošlo čo sa práve stalo a tak som ani necítil potrebu vysvetliť to.

     Možno som bol v tomto blogu vyznel trochu pesimisticky, ale úprimne vo mne žiaden pesimizmus nie je. Tak ako každý večer, aj dnes sa teším na zajtrajší pracovný deň. Napadal nový sneh...to bude jazda!

PS: Kto uhádne prečo si Santa v posledných mesiacoch nepodáva ruky s návštevníkmi?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?